Trochu teórie
ABECEDA KYNOLÓGA
OŠETROVANIE
Základom zachovania plnej pracovnej výkonnosti psa je vzorná starostlivosť o jeho ustajnenie, čistotu, zdravotný stav a výživu. Dôležitou súčasťou starostlivosti o psa je sústavný nácvik fyzických a služobných - pracovných vlastností, ktorý zaisťuje plnú použiteľnosť psa. Podstatný význam pre dosiahnutie plnej použiteľnosti psa má dôkladný odpočinok v dobe, kedy nie je používaný (služba,práca,nácvik).
Psi,ktorý sú ustajnení v kotercoch musia mať dostatočnú ochranu proti nepriaznivým poveternostným vplyvom a možnosť dostatočného odpočinku. Pre každého psa je pridelený jeden koterec. Koterce sa budujú na vyvýšenom suchom mieste, kde je zaistený dostatočný kľud. Otvorenou stranou sú koterce obrátené na juh, juhovýchod alebo juhozápad. Zadná plocha, ako aj bočné steny u viacerých psov je nutné upraviť ako nepriehladné steny. Predná stena sa doporučuje v podobe ocelovej mreže s mrežovými dverami.
Búdu je možné zatepliť kde sa osvedčuje 2cm polystirén medzi vnútornou a vonkajšou stenou. Strechu riešte s miernym sklonom a aby sa dal otvoriť ( umožní lepšie čistenie ) a okraje vchodu olemovať plechom. Často tieto otvory skončia rozhryzením a musíte pracne opravovať. Koterec sa môže vyrobiť buď z guľatiny priemeru 6 - 8 mm alebo z armatúrového pletiva ( používa sa do betónu ) s okami 10 x 10 cm priemeru cca. 5 - 6 mm. Dvere sa otvárajú smerom dnu, vrch môžete buď celý zastrešiť alebo do 2/3. Ak zastrešíte len do 2/3 tak na tú voľnú 1/3 taktiež použijeme mrežovanie ako na stenách. Pre psa nie je problém prešplhať aj 2 - 2,5 m vysokú stenu.
K čisteniu psa náleží: kefa, hrebeň, handra (uterák), handrička na vytieranie očí. Čistenie sa prevádza min.1 x týždenne v prípade silného znečistenia ihneď. Za chladného počasia ak je srsť psa premočená, musí sa vytrieť do sucha.
Pri čistení sa zachováva spravidla tento postup:
uviazanie (mne sa veľmi dobre osvedčil spôsob, že pes prednými končatinami stojí na stabilnej lavici vysokej 50cm)
začíname rozčesávaním chlpov po srsti na hlave, krku, trupu, končatinách a chvostu
kefou sa očistí ľavá, pravá strana po srsti aj proti srsti
dôkladne sa vyčistí hlava, zátylok, pod ušami, slabiny a koreň chvosta
po vyčistení kefou sa pes uhladí handrou (uterák)
čistou handričkou sa očistia oči ( čistíme sterilnou handričkou, najlepšie gázou ,,nie vatou!,, používame Bórovú vodu, Opthal a pod.
uši čistíme len ušnicu, v prípade znečistenia zvukovodu sa odporúča OTIFREE - roztok rozpúšťa ušní maz a nečistoty, znižuje počet baktérií a kvasiniek vo zvukovode
pri čistení sa venuje pozornosť nálezu parazitov a k zmenám srsti, kože
nedostatočne odbrúsené pazúry sa zastrihávajú
,,( ak chcete mať istotu, predtým ako začnete vyčesávať dajte pod psa bielu plachtu na ktorej uvídíte ,,všetko,, čo z neho popadá)
K zamedzeniu vzniku infekčných chorôb sa nesmie zabudnúť na pravidelné čistenie miesta ustajnenia, výstroje. Koterec a búda sa čistí denne, umýva raz za týždeň a podľa potreby aj viac krát. Desinfekcia sa prevádza raz za mesiac desinfekčným roztokom, vydrhnutím búdy, podlahy a stien.
Výstroj psa pozostáva: náhubok, obojok, sťahovací obojok, vodítko krátke, vodítko dlhé, kefa, hrebeň, (poprípade aj postroj).
Ak sa chystáme na cvičisko základná výstroj by mala pozostávať: vodítko krátke cca 30cm, vodítko cca 120cm, vodítko na obranu cca 300cm, stopovacie vodidlo 10 - 15m. Obojok sa najlepšie osvedčuje reťazový (sťahovák), aport - (loptička, činka), postroj, brašňa na pochúťky (pamlsky), pešek, myska.
Odčervovanie a odhmyzovanie:
napadnutie črevnými cudzopasníkmi zisťujeme ,,denne,, v truse, v ktorom sa môžu objaviť škrkavky, alebo články pásomnice.
napudnutie vonkajšími cudzopasníkmi sa zisťuje ,,denne,, starostlivou prehliadkou srsti a kože.
odčervujeme minimálne 2x do roka (odporúča sa každého štvrť roka) a proti vonkajším parazitom minimálne 1x do roka.
Kúpanie:
Teplota vody najmenej 10C°. Pri rieke sa volí pozvolný tok bez silných prúdov a vírov. V zime sa pes vytiera čistým snehom. Kúpeme bez výstroja, nesmie byť rozhorúčený, unavený alebo práve nakrmený. Nesmie sa do vody hádzať. Po kúpaní má mať dostatok času na to, aby sa osušil.
Preprava:
12 hodín pred prepravou dopravnými prostriedkami nekŕmiť
pri preprave mať u seba očkovací preukaz (do zahraničia je potrebné potvrdiť veterinárny preukaz od svojho vet. lekára a nezabudnúť aj od štátného vet.lekára. Toto potvrdenie nesmie byť staršie ako 3 dni.)
musí byť opatrený obojkom, vodítkom,náhubkom (vlak, autobus a pod.)
pri dlhšej ceste dať psovi napiť a umožniť vymočenie
v určitých prípadoch sa odporúčajú prepravné boxy
VÝŽIVA
Základné zložky krmiva a ich význam
Správna výživa je jednou z najdôležitejších podmienok dobrého zdravotného stavu psov a zaistenia ich plnej pracovnej schopnosti a výkonnosti. Základné stavebné látky, ktoré pes potrebuje ku svojej výžive sú: bielkoviny, tuky, cukry, minerály, vitamíny a voda. Z toho hlavne živočíšne bielkoviny, minerálne látky, vitamíny a voda sú pre život nevyhnuné.
Produkty živočíšneho pôvodu ku krmeniu: mäso, vnútorné orgány hospodárskych zvierat, ryby, mlieko, mliečne výrobky a vajcia.
Produkty rastlinného pôvodu: ovsené vločky, cestoviny, krúpy, ryža, zemiaky (pes zemiaky nestráví, ale upravujú trávenie), zelenina, zbytky chleba, pečiva a pod. U psov sa môžu používať takmer všetky druhy zeleniny.
Kŕmne granulované zmesi.
Anatómia a fyziológia
Všeobecný úvod
Anatómia je náuka, ktorá nás poučuje o tvaroch, stavbe, vzájomnom spojení a umiestnení jednotlivých častí organizmu. Medzi stavbou organizmu a jeho funkciami existuje nerozlučiteľný zväzok a vzájomná podmienenosť. Rozhodujúcu úlohu vo vzájomnej závislosti a podmienenosti zloženia organizmu a jeho funkcií má nervový systém s usmerňujúcim orgánom - kôrou veľkého mozgu.
- o bunke a tkanive
organizmus psa sa skladá z častí alebo orgánov líšiacich sa tvarom, veľkosťou a stavbou.Orgánom sa nazýva tá časť organizmu, majúca určitý tvar a vnútornú skladbu, ktorá vykonáva určitú funkciu v organime. Každý orgán má určité miesto v organizme a je v tesnej anatomickej súvislosti s ostatnými orgánmi.
U organizmu psa rozoznávame tieto sústavy: sústavu
pohybových orgánov
zažívacích org.
dýchacích org.
orgánov krvného a miazgového obehu
močových org.
nervovú a zmysly
rozmnožovacích org.
orgánov s vnútornou sekréciou
kožných orgánov.
Sústavu pohybových org.tvorí kostné, väzivové a svalové tkanivo. Kosti predstavujú pevnú, ale pružnú oporu tela zvieraťa - kostru. Kosti sú navzájom spojené rôznymi pohybovými kľbmi, ktoré sú ešte spevnené väzivami. Svaly sa upínajú na kosti a svojim skracovaním uvádzajú kosti do pohybu. Rast kostí u psa trvá do jeden a pol roka. Pri nedostatočnom a nekvalitnom kŕmení sa rast kostí spomaluje a ich tvar sa mení, stávajú sa krehkými. Kostru psa tvorí 228-232 kostí. Delia sa na kosti trupu, končatín a hlavy. Medzi kosti trupu patrí chrbtica, rebrá a hrudná kosť. Chrbtica sa delí na: krčnú časť (7stavcov), hrudnú časť(13stavcov), bedernú časť(7stavcov), krížovú časť(3stavce), chvostovú časť(18-22stavcov). Ku každému hrudnému stavcu je z obidvoch strán upevnený jeden pár rebier. Pes má 13párov rebier, z ktorých prvých 9 sa spojuje s hrudnou kosťou a tieto sa volajú pravé rebrá. Ostatné 4páry sú voľné a volajú sa nepravé rebrá. Hrudná kosť, rebrá a hrudné stavce tvoria hrudný kôš.
1. Medzisánková kosť
2. Kosť hornej sánky
3. Čelo
4. Lebka
5. Jarmový oblúk
6. Dolná sánka
7. Očná jamka
8. Krčný stavec
9. 6.krčný stavec zo 7 vyvinutých krčných stavcov
10. 1.rebro
11. 12.rebro
12. Volné rebro
13. Začiatok hrudnej kosti
14. Koniec hrudnej kosti
15. 3.hrudný stavec
16. 13.hrudný stavec
17. 1.bedrový stavec
18. Bedrový stavec
19. Krížová kosť
20. Chvostové stavce
21. Lopatka
22. Nadlaktie
23. Vretenná kosť
24. Laketná kosť
25. Zápästie
26. Nadprsie hrudnej končatiny
27. Prsty hrudnej končatiny
28. Panva
29. Bedrový kľb
30. Stehenná kosť
31. Kolenný kľb
32. Holenná kosť
33. Lýtková kosť
34. Hlezno
35. Nárt
36. Prsty pánvovej končatiny
Svalový aparát pohybu:
Aby sa mohol kostrový aparát uvádzať do pohybu, musí byť tu sila, ktorú predstavuje v organizme svalový aparát. Ich velkosť a tvar býva rôzny podľa ich funkcií. Poľa funkcie delíme svaly na: priečne, pruhované, hladké a srdcový sval. Podľa povahy činnosti a vzhľadom k zmenám polôh kostí sa priečne pruhované svaly delia na : ohýbače, ktoré zmenšujú uhol medzi kosťami a naťahovače, ktoré tento uhol zväčšujú. Ďalej priťahovače a odťahovače, ktoré zaobstarávajú rotáciu kostí. Podľa umiestnenia sa svaly delia na: kožné svaly, svaly hlavy, svaly ramena, svaly prednej končatiny, chrbtové svaly, svaly hrudného koša, svaly brušnej steny, chvostové svaly, panvové svaly a svaly zadnej končatiny. Priečne pruhovaná svalovina je ovládaná myslením jedinca, hladká svalovina naopak pracuje bez vedomia jedinca a ich práca je oveľa pomalšia a vytrvalejšia. Zvláštnym svalom je srdcový sval, ktorý pracuje automaticky po celý život jedinca. Svaly pracujú tak, že na povel nervovej sústavy skracujú a potom uvoľňujú.
1. Zdvíhač hornej pery a rozširovač nonej dierky
2. Čelustno nosný sval
3. Sval uzatvárajúci pery
4. Lícny sval
5. Vonkajší žuvací sval
6. Jarmový sval
7. Spánkový sval
8. Sval jazykovej kosti-jazylky
9. Sťahovač
10. Sval hrudnej kosti a hlavy
11. Sval klúčnej kosti a hrdla
12. Sval klúčnej kosti a horného ramena
13. Trapézový sval
14. Sval spodného zubného ďasna
15. Plecovo-krčný sval
16. Deltoidný sval
17. Trojhlavý sval
18. Vonkajší sval vretennej kosti
19. Spoločný naťahovač prstov
20. Bočný naťahovač prstov
21. Vonkajší lakťový sval
22. Vnútorný lakťový sval
23. Dlhý vyťahovač palca
24. Široký chrbtový sval
25. Hlboký prsný sval
26. Priamy bručný sval
27. Vonkajší šikmý brušný sval
28. Stredový chrbtový sval
29. Naťahovač širokej fascie
30. Krajčírsky sval
31. Povrchový chrbtový sval
32. Dvojhlavý vrchný stehnový sval
33. Polovičný šikmý sval
34. Predný sval holennej kosti
35. Dlhý naťahovač prsta
36. Dlhý sval lýtkovej kosti
37. Hlboký ohýbač prsta
38. Achilova šľacha
Pohyb celého tela psa
Pohyb je zložitý svalový dej na ktorého vykonávaní sa zúčastňuje nielen svalstvo, ale aj nervová sústava, ktorá upravuje činnosť jednotlivých svalov tak, že umožňuje organizmu vykonávať veľmi zložité pohyby. Pohyb psa prebieha premiestnením ťažiska zvieraťa. Pri pozorovaní psa môžeme zistiť, že predná a zadná končatina rovnakej strany sa periodicky zbližujú v dobe, keď končatiny druhej strany sa od seba odďalujú.
Pohyb psa sa skladá:
zdvihnutie končatiny zo zeme v natiahnutej polohe, ktorá rýchle prechádza do zohnutia
privedenie zohnutej končatiny dopredu, s postupným vyrovnávaním
spustenie končatiny na zem
opretie končatiny o zem.
Státie: u psa je to zložitý svalový dej, na ktorom sa podieľa veľa svalov tela. Pri státí je potrebné pozmeniť ľahko sa pohybujúce končatiny na nepohyblivé podpery a trvale umiestniť ťažisko tela. U väčšiny zvierat, aj psov na státie musia vynaložiť veľkú svalovú námahu, preto spravidla odpočívajú v ľahu.
Sedenie: na sedenie takisto musí vynaložiť väčšie úsilie, ktoré psa unavuje. Počas sedenia zaujímajú zadné končatiny takú polohu ako pri ležaní na bruchu, alebo na boku. V prvom prípade vzniká väčšia svalová únava zadných končatín ako v druhom prípade. Predné končatiny sa pri sedení podopierajú prednou časťou hrude, ako pri státí.
Sústava zažívacích orgánov
Zažívacie ústroje vykonávajú prijímanie, trávenie, vstrebávanie strávenej potravy, ako aj vylučovanie nestrávených zbytkov. Zažívacie ústroje sú v podstate jedná súvislá trubica začiatkom úst a končiacim análnym otvorom. Celá trubica je vystlaná sliznicou, ktorej žlazy vypúšťajú do zažívacej trubice šťavy, ktoré obalujú rozpúšťajú a trávia potravu.
Ústna dutina: Tvorí hlavový úsek zažívacej trubice. Je ohraničená kosťami, ktoré je doplnené mäkkými stenami, horným a dolným pyskom. Postranné ohraničenie je tvorená tvárou, vzadu je doplnené žuvacími svalmi. Vo vnútry je vystlaná sliznicou, ktorá prechádza na lôžkové výbežky a tvorí ďasná. Pysky sú veľmi málo pohyblivé a neslúžia k uchopeniu potravy. Spodina ústnej dutiny má svalový podklad a je na nej uložený jazyk. Pre psa má veľký význam pri pití a regulácii tepla. Prebytočné teplo uniká odparovaním vody a sálaním do okolia. V ústnej dutine sú uložené zuby, ktoré slúžia na obranu, uchopeniu a rozdrveniu potravy. Pes má 42 zubov, z toho 20 v hornej a 22 v dolnej čelusti. Zuby poľa rastu rozoznávme mliečne a trvalé. Mliečne zuby šteňaťu narastajú koncom prvého a začiatkom druhého mesiaca a do šiestych mesiacov sú nahradené trvalými zubami. Stoličky narastajú hneď ako trvalé zuby.
Hltan: Je uložený za ústnou dutinou a je zároveň zažívacou a dýchacou cestou. V ňom sa obe tieto cesty prekrižujú. V postranných cestách hltanu je na každej strane úzka štrbina, ktorá vedie do sluchovej trubice a spojuje hltan so stredným uchom. Jej význam spočíva vo vyrovnávaní nárazov vzduchových vľn, aby nenastalo pretrhnutie zvukových bubienkov. V zadnej stene je priestranný vstup do hrtanu, ktorý sa pri hltaní uzaviera príklopkou. Nad hrtanom je vstup do pažeráka.
Pažerák: Tvorí krčnú a hrudnú časť zažívacej trubice. Jeho stenou sú tri vrstvy z nich najsilnejšia je stredná svalová vrstva. Je uložená po celej dľžke pažeráka - priečne pruhovaná svalovina má význam pre prehľtanie a vracanie, ktoré sú u psa veľmi ľahké. Pri prehľtaní sústo obalené slinami je vsunuté pohybom jazyka do hltanu. Príklopka uzavrie hltan a zmrštením hltanového svalstva je sústo cez pažerák dopravené do žalúdka.
Žalúdok: Má u psa hruškovitý tvar, smerom k tenkému črevu sa veľmi zužuje. Pažerák vstupuje do žalúdka vstupným otvorom a dvanástnik vystupuje zo žalúdka výstupným otvorom. Steny žalúdka vykonávajú pohyby, ktorými je potrava premiešavaná a posúvaná po častiach do dvanástnika. U psa je veľmi ľahké zvracanie pretože pažerák vstupuje do žalúdka nálevkovite. Pes veľmi ľahko vyvráti nestrávenú potravu, hlavne lieky, ktoré boli do žalúdka dopravené násilím.
Črevo: Je dlhá rúra, siahajúca do žalúdka až po a otvor. Rozlišujeme tenké a hrubé črevo. Pes ako mäsožravec má pomerne krátke črevo, jeho dľžka je asi päťnásobok dľžky tela. V čreve sa odohráva trávenie bielkovín, tukov a uhľovodíkov, ktoré sa štiepia na jednoduchšie látky, rozpustené a vstrebateľné.
Pečeň: Je veľká červenohnedá žľaza, uložená v prednej časti brušnej dutiny, priliehajúcej k bránici. Na jej zadnú plochu prilieha žalúdok a črevo. Pečeň produkuje do čreva žlč, ktorá dokáže premieňať tuky na mydlá, ktoré sú rozpustné vo vode a vsrebávania schopné. Pečeň má ďalej za úlohu hospodáriť s bielkovinami, tukmi a s uhlovodíkmi. Taktiež hospodári so železom, ktoré je významnou zložkou červených krviniek.
Podžalúdková žlaza: Je pretiahnutá lalôčkovitá žľaza, umiestnená pozdľž dvanástnika. Vylučuje šťavu, ktorá trávi bielkoviny, uhľovodíky a tuky. Okrem toho produkuje hormón tzv.-inzulín, ktorý je odvádzaný do krvi a riadi množstvo cukru v krvi.
Sústava dýchacích orgánov
Nosná dutina: Je ohraničená tvárovými kosťami a rozdelená prepážkou na dve polovice. Prevažná časť nosnej dutiny je pokrytá ružovou sliznicou, ktorá otepľuje vdychovaný vzduch a svojou riasinkovitou výstelkou tiež pohybuje hlienom smerom k hltanu. Čuchové ústrojenstvo je v zadnom úseku nosnej dutiny a skladá sa z kornútkovito stočených čuchových škrupiniek. Sliznicu v tomto úseku označujeme ako čuchovú sliznicu. V nosnej dutine ešte nájdeme vetracie ústrojenstvo. Sú to v podstate dve slizničné rúrky uložené pri spodnom okraji prepážkovej chrupavky.
Hltan: Je tvorený chrupavkami a vo vnútri je vystlaný sliznicou. Vstup do neho uzatváre príklopka pri hltane. V hrtane sú hlasivky, ktoré sa skladajú z dvoch proti sebe postavených blán, uzatvárajúcich medzi sebou hlasivkovú štrbinu.
Priedušnica: Je dlhá otvorená trubica, ktorá vedie od hrtanu cez celý krk a cez polovicu hrudnej dutiny do pľúc.
Pľúca: Sú uložené v hrudnej dutine. Pľúca sú hubovité, mäkké a pružné orgány vyplnené vzduchom. Vzduch je privádzaný do pľúc dvoma prieduškami, na ktoré sa rozďeluje priedušnica. Tieto sa rozďelujú do priedušničiek, ktoré ústia do jemných mechúrikových chodbičiek na ktoré nasadajú jednotlivé pľúcne mechúriky.
Sústava krvného obehu
Zaisťuje nepretržitý prívod živín všetkým bunkám v organizme a odstraňuje zbytkové škodlivé látky, produkty životnej činnosti buniek. Krvné cievy rozďelujeme na tepny a žily. Tepny rozvádzajú krv smerom od srdca, postupne sa delia na slabšie vetvy, ktoré sa v jednotlivých tkanivách rozvetvujú do siete vlásočníc. Z nich sa zbieha krv do stále silnejších kmeňov žíl, ktoré ju privádzajú späť do srdca. Krv obieha malým a veľkým obehom. Srdce je dutý sval, ktorý je obalený osrdcovníkom. Srdce je rozdelené na pravú a ľavú polovicu a každá je rozdelená na menšiu predsieň a väčšiu komoru.
Slezina: Je uložená na ľavej strane brušnej dutiny, má jazykovitý tvar, tuhý väzivový obal v nej je uložená kašovitá biela a červená slezná dreň. V bielej dreni sa vytvárajú lynfocity v červenej dreni je pohrebisko červených krviniek. Okrem toho slezina predstavuje krvnú nádrž, ktorá môže pojať až jednu pätinu krvi tela.
Sústava močových orgánov
Za neustále prebiehajúcej látkovej výmeny vznikajú v organizme odpadové splodiny, ktoré sú organizmu škodlivé. Okrem toho sú v organizme nadbytočné niektoré soli a voda. K vylúčeniu týchto látok dochádza prostredníctvom krvi, ktorá ju v ľadvinách odvádza do moču.
Ľadviny: Sú fazuľovitého tvaru, umiestnené na vrchnej časti brušnej dutiny. Majú červenobielu farbu a sú opatrené väzivovým obalom. Ľadvina je trubicovitá žľaza, jej trubičky (močové kanáliky) začínajú v ľadvinovej kôre vačkovitým rozšírením, do neho vchádza klbko tepenných vlásočníc. Krv je tu filtrovaná na primárny moč, ktorý je pri priechode kanálikmi ďalej upravovaný až vzniká pravý moč. Močom sa vylučuje kuchynská soľ, kyselina močová, močovina, amoniak, voda ktorj množstvo v tele je regulované ľadvinami. Moč sa zbiera z kanálikov v ľadvinovej panvičke, odkiaľ je vedená močovodom do močového mechúra.
Močový mechúr: Javí sa ako vačok na spodine panvy. Jeho vonkajšia vrstva je pokrytá povlakom podbrušnice, pod ňou leží svalová vrstva, tvorená hladkou svalovinou. Vnútrajšok močového mechúra je vystlaný výstrelkou, ktorá nevstrebáva a neprepúšťa moč do krvi. K tomuto dochádza len pri zápaloch močového mechúra.
Močová rúra: Vystupuje z krčka močového mechúra, pri jej výstupe je svalový zvierač, ktorý zabraňuje samovoľnému vytekaniu moču. U samičiek je krátka vyúsťuje na spodine pošvy, u samcov je pomerne dlhá, vedie do penisa až na jeho vrchol. Priečne pruhovaný sval dokáže pod vplyvom vôle uvoľniť a zovrieť močovú rúru tak, že k odchodu moča dochádza len v určitých intervaloch, kedy si to náplň močového mechúra vyžaduje.
Sústava pohlavných orgánov
Slúži k rozmnožovaniu druhu a rozlišujeme pohlavné ústrojenstvo samca a samičky. Pohlavné ústrojenstvo samca sa skladá z dvoch semenníkov uložených v miešku, dvoch semenovodov, ktoré ústia do močovej rúry, ďalej pohlavných žliaz pyja. Vonkajšie páriace ústrojenstvo samca tvorí pyj. U psa je toporné ústrojenstvo pomerne malé, zato žaluď je mohutne vyvinutý. Zvláštnosťou je pyjová kosť, ktorá je u veľkých psov až 8 cm dlhá a je opatrená naspodku žliabkom. Predný koniec pyja je uzavretý vpredkožke. Pohlavné ústrojenstvo samičky tvoria vaječníky, vajcovody a maternica. Vonkajšie ústrojenstvo tvorí pošva a bulvy. Vaječníky sú asi 2 cm veľké kde sa tvoria vajíčka a po dozretí prichádzajú do vajcovodov. Vajcovod ústí do maternicového rohu. Maternica sa skladá z tela maternice, maternicových rohov a maternicového krčku. Krčok je uzatvorený a otvára sa len v dobe hárania a v dobe pôrodu. Pošva sa člení na predný a zadný úsek (predsieň pošvy). Hranicou medzi vlastnou pošvou a predsieňou pošvy je priečny sval, ktorý tvorí úzka riasa panenskej blany. Tesne za týmto vyúsťuje do pošvy močová rúra.
Pohlavný cyklus feny: Háranie feny prebieha 2 x do roka, spravidla na jar a na jeseň. Doba hárania je približne 21 dní a začína výtokom z pošvy feny. Vonkajšia časť pošvy je zdurená a zanesená krvavým výtokom. V prvom týždni fena k sebe psov nepripustí, aj keď ich svojim charakteristickým pachom láka. Naväčšia pravdepodobnosť počatia je v druhom týždni hárania, keď fena sama vyhľadáva psov, sama sa ,,stavia,, psovi a chvost si dáva nabok. Štence prichádzajú na svet medzi 58 - 67 dní.
Škody spôsobené nežiadúcim krytím, následkom počatia a pôrodu hradí ten, kto nedbalosťou zavinil nežiadúce krytie feny! (nepísaný zákon, etický kódex kynológa)
Choroby psov
Príčiny, ktoré hrozia normálnemu chodu životných prejavov tela, je veľmi veľa. Vysoká alebo veľmi nízka teplota prostredia, úrazy a poranenia, chemické látky, jedy, mikróby, cudzopasníci, hmyz a iné, môžu byť príčinamy rôznych ochorení. Príčinou chorôb dýchacích orgánov je vo väčšine prípadov nachladenie a zažívacích orgánov rôzne chyby v kŕmení psa. Nákazlivé choroby vyvolávajú rozličné drobné organizmy - baktérie, vírusi, paraziti.
K pomliaždeninám, zlomeninám, vykľbeniam, natiahnutiam a pretrhnutiu väzov dochádza v dôsledku rôznych mechanických vplyvov (nárazy, pády, nepodarený skok a pod).
Popáleniny vznikajú vplyvom vysokej teploty na telo zvieraťa pri styku s ohňom a vriacimi tekutinami. Omrzliny v prenikavo studenej zime ked sa pes musí dlho zdržovať mimo prirodzeného priestoru vo vetre a mraze pri zvýšenej vlhkosti vzduchu.
Ušné a očné choroby sú spôsobené väčšinou baktériami.
Vyšetrovanie chorého psa: Sa má vykonávať podľa možností cez deň alebo pri dobrom osvetlení. Vyšetrovanie je potrebné začať predovšetkým pozorovaním psa, všímame si správanie, jeho reakcie na psovoda, držanie tela pri státí, v sede a v pohybe, jeho chuť k žrádlu. Ďalej si treba všimnúť moč, výkaly a spôsob ako pes špiní a močí.
Výber z najčastejších chorôb psov:
Ekzém - nenákazlivá kožná choroba, postihuje všetky plemená v každom veku, spôsobuje ho vlhkosť, nekvalitná neplnohodnotná strava, nešistota, dráždivé látky. Formy sú suché a mokvavé. Mokvavý ekzém prebieha väčšinou ako prudké ochorenie, suché naopak pomalé, ktoré sa vlečie. Postihnuté miesto je sprevádzané svrbením, pes si miesto olizuje, škriabe, čím napomáha k šíreniu chorobného procesu.
Zápal vonkajšieho zvukovodu - môže byť vyvolaný ekzémom v okolí ucha alebo nahromadením mazu vo vonkajšom zvukovode, vyznačuje sa vyššou teplotou ucha, bolestivosťou a výtokom zo zvukovodu. Pes trepe ušami a v prípade jednostranného zápalu nakláňa hlavu na chorú stranu (v tomto prípade vždy nechať vyšetriť ucho otoskopom u veterinárného lekára či sa nejedná o cudzí predmet napr.osinu).
Nádcha - výtok vodnatého, hlienovitého alebo hnisavého výtoku z nozdier, pes často kýcha, krúti hlavou, dýchanie je sťažené. Chorého psa izolujeme od ostatných psov, majúc na zreteli, že nádcha je jedným z príznakov psinky.
Kľbový reumatizmus - spôsobuje chladno a vlhko, príznaky sú zvýšená teplota, zdurenie kľbov, krívanie. Prejavuje sa rôznym stupňom krívania, hojdavou chôdzou a rýchlou únavou psa.
Avitaminóza dospelých psov - vzniká v dôsledku jednotvárneho skrmovania potravy, chudobnej na vitamíny a minerálne látky. Začína chudnutie, sťažený pohyb, krvácanie ďasien a uvoľňovanie zubov, prípadne úhyn.
Psinka - nákazlivé, vírusové ochorenie, ktoré sa prejavuje zápalom čriev a pľúc, kašlom, ochorením centrálneho nervového systému. Šírenie infekcie vzduchom cez dýchacie ústrojenstvo a infikovanou potravou cez zažívací trakt.
Svrab - vonkajšie parazitné ochorenie u psa najčastejšie napádajú chrbát a temeno hlavy. K nákaze dochádza stykom s chorými psami. Toto ochorenie je prenosné aj na človeka.
Kliešťe - pavúkovitý článkonožec, po nasatí viacnásobne zväčší svoj objem a je prenášačom nákazlivých chorôb
.
Blchy - môžu byť prenášači nákazlivých chorôb a ich larvy môžu byť medzihostiteľmi pásomnice psej.
Škrkavky - u psov sa vyskytujú dva druhy. Škrkavka psia a škrkavka šelmová. Príznaky u šteniat: nápadne zväčšené brucho, bolesti brucha, nechuť ku žrádlu, chudnutie, zaostávanie vo vzraste, prítomnosť škrkaviek v truse, srsť je hrubá a bez lesku.
Pásomnice - ploské článkovité červy, dosahujúce niekoľko metrov a sú prenosné na človeka. Prejavuje sa chudnutím, matnou, hrubou srsťou, hnačkou striedajúc zápchou, niekedy aj zvracaním a svrbením v konečníku. Prítomnosť článkov v truse.
Základné fyziologické údaje
Telesná teplota (meraná v konečníku) 38 - 39 °C. Mladí jedinci a malé plemená až 39,4°C, veľké plemená a starí psi 37,5°C. Už krátkodobé rozčúlenie alebo väčšia námaha môžu behom niekoľkých minút zvýšiť teplotu až nad 39,5°C.
Pulz u dospelého psa je 70 - 120 za minútu, u šteniat 120 - 200. Mladší jedinci daného plemena majú rýchlejšiu frkvenciu pulzu ako starší, psi mierne pomalejšiu ako suky. U psov sa vyskytuje takmer pravidelne fyziologická aritmia (nepravidelnosť) pulzu. Prejavuje sa krátkym prerušením previdelného srdečného rytmu počas nadýchnutia s následným zrýchlením, čím čím spozdenie je nahradené. Tento fyziologický fenomén sa stráca pri zrýchlenom pulze a v stave vzrušenia. Pulz je najlepšie hmatný uprostred vnútornej plochy stehna(stehenná tepna).
Dych u kľudne odpočívajúceho psa je 12 - 40 frekvencií za minútu. Vykazuje však veľmi značné fyziologické kolísanie napr. rýchle dýchanie s vyplazeným jazykom pri ochladzovaní alebo stave vzrušenia.
Fyziologická hranica veku je u psov veľmi individuálna, v priemere sa stanovuje na 10 -12 rokov. Malé plemená sa spravidla dožívajú vyššieho veku ako stredné a veľké plemená. Spôsob chovu a výživa sú rozhodujúcimi faktormi.
Teoretické základy výcviku psa
Skladba nervovej sústavy psa: Praktické použitie psa je možné len pri správnom umernení jeho počínania v smere žiadúcom pre človeka. Toto je možné dosiahnúť zodpovedajúcou výchovou a výcvikom psa. Výcvik psa je sústavné pôsobenie psovoda na psa. Jednanie psa je celým súhrnom počinov, vykonávaných psom, ako odpoveď na nepretržite prijímané podráždenie, pričom tieto príčiny smerujú k dosiahnutiu rovnováhy organizmu s vonkajšími podmienkami. Všetky prejavované počiny vznikajú pod vplyvom rôzneho podráždenia, ktoré prichádza z okolitého vonkajšieho sveta (vonkajšie podráždenie) alebo z vlastného organizmu (vnútorné podráždenie). Pod pojmom podráždenie rozumieme akékoľvek vplyvy pôsobiace na organizmus, ktoré vyvolávajú zodpovedajúcu činnosť zvieraťa. Stavovce majú vyššie koordinačné centrum (mozog, miecha) u ktorých kôra veľkého mozgu sa zväčšuje, čím viac rýh a závitov, tým je daná väčšia schopnosť k vykonávaniu zložitejších úkonov.
Nervová sústava stavovcov sa skladá:
1.Centrálna nervová sústava, ku ktorej patrí mozog a chrbticová miecha
2.Periférna nervová sústava, ku ktorej patrí 12 párov mozgových nervov a 31 - 33 párov miechových nervov. Táto sústava podáva informácie z centra ku svalom a žľazám a privádza do centra informácie zo zmyslových orgánov
3.Vegetatívna nervová sústava, reguluje procesy vo vnútorných orgánoch a udržuje stálosť vnútorného prostredia organizmu. Táto sústava nie je ovládaná vôlou jedinca. Vegetatívna sústava sa delí na centrálnu a periférnu časť. Periférna časť sa delí (skladá) na sympatickú a parasympatickú časť. Sympatikum urýchluje a zosiluje činnosť orgánov, parasympatikum zoslabuje činnosťorgánov a spomaľuje ich reakcie.
Ústredným ústrojenstvom nervovej sústavy je mozog a miecha. Miechové nervy, ktorých je u psa 30 - 31 párov, sú nervy zmiešané. Spojenie s mozgom sa deje predľženou miechou, ktorá ako súčasť zadného mozgu spája miechu s nervovou hmotou mozočku a veľkého mozgu. Mozog sa delí na predľženú miechu, veľký mozog a mozoček.
Anatomické základy reflexov: Reakcia psa na vnútorné a vonkajšie podráždenie sa nazýva reflex. Anatomickým základom reflexu je reflexný oblúk. Je to nervová dráha, ktorú prebehne podráždenie od prijímacieho orgánu (receptoru) dostredivým nervovým vláknom do časti prepojovacej (mozog), odtiaľ odstredivou nervovou dráhou k výkonnému orgánu (sval,žlaza).
Fyziologické mechanizmy podmienených reflexov: Základnou podmienkou pre to, aby mohol vzniknúť podmienený reflex, je vznik príslušného vnemu, ktorý je vedený do centrálnej nervovej sústavy, kde v kôre veľkého mozgu vzniká v určitom centre ohnisko podráždenia. Príklad: Cvik ,,Sadni,,-pôsobenie na psa zvukovým signálom povel ,,Sadni,, a súčasne mechanickým podnetom tlakom ruky na chrbát psa a trhnutím vodítka smerom hore. Touto činnosťou dochádz k tomu, že povel ,,Sadni,, je prijímaný orgánom sluchu, kde dôjde k podráždeniu buniek a toto podráždenie je vedené do kôry veľkého mozgu kde vyvolá podráždenie skupiny buniek sluchového centra. Súčasne pôsobením ruky na chrbát a trhnutím vodítka vzniká podráždenie, ktoré je tak isto vedené do kôry veľkého mozgu po citových dostredivých nervoch a vyvoláva tam podráždenie skupiny buniek pohybového centra. Pes si sadne. Ak budeme pri dodržaní rovnakého režimu cvičenie opakovať, dôjde v kôre mozgu ku spevneniu spojenia medzi dvomi centrami v našom prípade sluchovým a pohybovým. Potom stačí predniesť povel ,,SADNI,, a pes si sadne.
Reflexy vyššých rádov: Podmiené reflexy vypracované na základe iných podmienených reflexov nižšieho rádu označujeme sko podmienené reflexy vyššých rádov. Napr. podmienený reflex prvého rádu je vypracovaný na základe podmieneného podnetu ,,SADNI,, a nepodmieneného podnetu tlaku ruky a trhnutím vodítka. Reflex druhého rádu je vypracovaný na základe použitia podmieneného podnetu - povel ,,SADNI,, a príslušného posunku (bez použitia nepodmieneného podnetu).
Charakteristika a rozdelenie útlmov: Vo vyššej nervovej činnosti sa súčasne s podráždením rozvýja aj opačný proces, ktorému hovoríme útlm. Tento proces sa prejavuje ako tlmenie reflexnej činnosti. Útlmy delíme na: nepodmienené (vrodené) a podmienené (získané počas čivota).
Do nepodmienených útlmov patrí
vnútorný útlm - podľa podnetov, ktoré ho vyvolávajú, môže pôsobiť dočasne alebo trvale. U psa vyvoláva najmä orientačnú reakciu, ktorá odvádza jeho pozornosť od výcviku
ochranný útlm - je vyvolaný pôsobením príliš silného podnetu a v nervových bunkách sa vyvíja ako ochrana pred nadmerným podráždením
spánkový útlm - sa rozširuje v kôre mozgu a potlačuje proces vzrušenia až do nastúpenia spánku.
Do podmienených útlmov patrí
uhasínajúci útlm - ktorý sa prejavuje postupným zoslabovaním reflexu až do úplného vymiznutia, najmä keď sa podmienený reflex neupevňuje nepodmieneným podnetom
diferenciačný útlm - vzniká v kôre veľkého mozgu, keď pes musí rozlíšiť (vydiferencovať) jeden vnútorný podnet od s ním zhodného druhého podnetu
meškajúci útlm - sa prejavuje v dobe medzi pôsobením podmieneného podnetu, t.j. vdobe medzi tým kedy podmienený podnet prestal pôsobiť, ale nepodmienený reflex, na ktorého základe má vzniknúť podmienený reflex, nebol doteraz nepodmieneným podnetom vyvolaný. V tomto medziobdobí sa vo veľkom mozgu vyvíja meškajúci útlm. Sú na ňom založené všetky cviky, keď pes má reagovať určitým správaním v určitom časovom rozmedzí od podania povelu.
Iradiácia a koncentrácia procesu podráždenia a útlmu: V kôre veľkého mozgu je neustála výmena vzruchov a útlmov. Schopnosťou kôry veľkého mozgu je prijaté podráždenie rozširovať po oblastiach mozgovej kôry, čo nazývame iradiáciou a dané ohniská spätne sťahovať do pôvodného ohniska, čo nazývame koncentráciou. Proces iradiácie je rozšírený pri vytváraní podmienených reflexov. Pri ich vytváraní je nutný vznik dvoch ohnisiek podráždenia - podmieneného a nepodmieneného podnetu, ktoré sa proti sebe rozširujú. Tento pochod je označovaný ako stretávajúca sa iradiácia.
Podnety a ich používanie pri výcviku psov: Počas výcviku pôsobí cvičiteľ na nervovú sústavu psa podmienenými a nepodmienenými podnetmi. K ich správnemu použitiu je potrebné poznať, ktoré sú podmienené a nepodmienené podnety, ich charakteristické zvláštnosti a poradie ich upotrebenia. Podnet je činiteľ, ktorý svojim vplyvom na organizmus psa vyvoláva podráždenie. Podnety sú základom ku vzniku reflexov. Nepodmienené podnety vyvolávajú u psa nepodmienené reflexy, podmienené podnety podmienené reflexy.
Rozdelenie podnetov:
Podmienené podnety - sú povel, posunok, zvukové signály a pach pri pachových prácach
Nepodmienené podnety - mechanické - hladkanie, stisk, trhnutie vodítkom, ľahký úder, pôsobenie obojku
Nepodmienené podnety - potravinové - všetky druhy pokrmu a rôzne pochúťky
Povely sa prenášajú ostro, krátko a s jasným oddelením jednotlivých slabík. Počet a význam povelov musí byť prísne vymedzený. V procese výcviku má veľký význam hlasová intonácia. Rozlišujeme 3 druhy intonácií: obvyklá rozkazujúca, povzbudzujúca a výhražná zakazujúca intonácia. Povely v obvyklej rozkazovacej intonácii prednášame dostatočne nahlas s príslušným odtieňom intonácie. Povzbudzujúcu intonáciu využívame pri pochvale psa - prednášame v láskavom tóne. Povely vo výhražnej intonácii prednášame rázne, prísne a so zvýšeným tónom.
Význam vzájomného vzťahu síl podnetov: Veľký praktický význam má pri výcviku otázka vzájomného vzťahu síl podmienených a nepomienených podnetov. Pri vytváraní podmieneného reflexu musí byť sila nepodmieneného podnetu väčšia ako sila pôsobenia podmieneného podnetu. V tom prípade sa podmienené reflexy vypracuvávajú a prejavujú ľahšie a rýchlejšie. Sila obidvoch podnetov však musí byť primeraná. V prípade, že použijeme príliš silný nepodmienený podnet, pes sa ľahko dostáva do útlmu. V opačnom prípade sa reflexy tiež vypracovávajú pomaly alebo sa nevypracujú vôbec.
Význam cvičiteľa pre výcvik psa: V priebehu výcviku psa a v procese jeho použitia sa musí cvičiteľ (psovod) stať sa pre psa hlavným podnetom medzi inými podnetmi okolitého prostredia. Cvičiteľ je hlavným komplexným podnetom pre psa, ktorý pôsobí na psa mimikou tváre, posunkami, polohou tela, rýchlosťou pohybou, pachom a svojim zovňajškom. Najväčší význam pre psa má hlas (intonácia), pohyb a individuálny pach psovoda.
Pomocník a jeho význam pri výcviku psa: Pomocník, tak ako cvičiteľ je pre psa zložitým komplexným podnetom, schopným pôsobiť naňho tak kladne ako aj záporne. Za pomocníkov volíme osoby, ktoré majú predbežné teoretické základy z oblasti výcviku, praktickú prípravu, sú nebojácni, obratní, dôslední a majstrovsky ovládajú svoju úlohu.
Typy vyššej nervovej činnosti: Podmienené reflexy sa nevytvárajú u všetkých psov rovnako rýchlo. Závisí to predovšetkým na type vyššej nervovej činnosti psov. Typ vyššej nervovej činnosti hodnotíme na základe sily, vyrovnanosti a pohyblivisti nervových procesov - podráždenia a útlmov. Silu týchto dvoch procesov hodnotíme podľa toho, aké silné podnety je nervová sústava schopná prijímať. Pohyblivosť hodnotíme podľa rýchlosti a ľahkosti prepojovania procesu podráždenia a útlmu. Vyrovnanosť hodnotíme podľa toho, či niektorý z dvoch základných procesov (podráždenie alebo útlm) neprevláda.
Typy vyššej nervovej činnosti:
vyrovnaný (sangvinik) so silným procesom podráždenia a útlmu a s dobrou pohyblivosťou týchto procesov. Najvhodnejší typ pre výcvik
dráždivý (cholerik) so silným procesom podráždenia, ale slabým procesom útlmu. Je to typ nevyrovnaný pohyblivý len v smere podráždenia. Je vhodný k výcviku len pre niektoré druhy prác(služby), v ktorých sa využíva cvikov založených na aktívnej obrannej reakcii (útok na vol.).
interný málo pohyblivý (flegmatik) so silnými procesmi podráždenia a útlmu, avšak so zlou pohyblivosťou týchto procesov. Podmienené reflexy sa u nehovypracovávajú pomalšie, sú však trvalejšie. K výcviku sa používajú silnejšie podnety.
slaby typ (melancholik) so slabým procesom podráždenia a prevládajúcim procesom útlmu. Tento typ je pre výcvik a prektické využitie nevhodný
Hlavné spôsoby výcviku: používame 4 základné spôsoby výcviku.
1.Mechanický spôsob - používame mechanické nepodmienené podnety, ktoré u psa vyvolávajú obranný reflex. Tento spôsob je závislý na donútení, pes nám vykonáva požadovaný cvik pasívne. Kladom tohoto spôsobu je, že cviky sa vypracovávajú trvalejšie, pes má dobrú polušnosť. Zápory spočívajú v tom, že pri častejšom používaní sa nabúrava kontakt medzi psovodom a psom, je vyvolávaná pasivita u psa so slabšou nervovou sústavou a môže dôjsť k ochrannému útlmu. U ostrejších psov môže dôjsť k napadnutiu psovoda vlastným psom. NEDÁ sa použiť u všetkých cvikov.
2.Chuťovo dráždivý spôsob - jeho základ spočíva vo vypracovaní podmienených reflexov na základe nepodmieneného podnetu - pokrmu. Kladom tohoto spôsobu je pomerne rýchle vytvorenie príslušného nepodmieneného reflexu na základe pokrmovej reakcie. Zvyšuje sa záujem psa o prácu a jeho aktivita a upevňuje sa kontakt medzi psovodom a psom. Nedostatkom tohoto spôsobu je, že sa nedá použiť pri všetkých cvikoch, nezabezpečuje trvalú poslušnosť psa (hlavne ak je pes sýty)
3.Kontrastný spôsob - je základom výcviku a spojuje nám vlastne spôsob mechanický a chuťovo dráždivý. Nepodmienený podnet používame ako mechanické pôsobenie na psa a za vykonaný výkon odmeníme psa pochúťkou. Kladom spôsobu je trvalé a rýchle vypracovanie všetkých cvikov, dosahovanie dobrej poslušnosti a upevňovanie kontaktu medzi cvičiteľom a psom. Pri správnom použití nemá nedostatky.
4.Napodobňovací spôsob - pes ako ,,pozorovateľ,, sa vlastne učí napodobňovať od iných psov, ktorí už majú vypracované rôzne cviky a ochotne so záujmom sa predvádzajú. Je to pomocný spôsob, nacvičuje sa ňou štekanie na povel, rozvíjanie hnevu, prekonávanie prekážok. Používa sa u šteniat a mladých psov.
Nývyky a postup pri ich vypracovaní: Pri výcviku učíme psa plniť určité úkony (cviky). Každý úkon vypracovaný u psa označujeme ako návyk. Zložitosť návykov spočíva v postupnom vypracovaní podmienených reflexov vypracovaných na základe určitého nepodmieneného reflexu. Každý cvik sa delí na určité štádiá: štádium
1.u psa pozorujeme zovšeobecňovanie podmienených podnetov, pes nerozlišuje rozkazy a vykonáva chybné úkony. Hovoríme o vypracovaní začiatočného pomieneného reflexu. Ešte nie je upevnený počiatočný vzťah k rozkazu, pes reaguje na rušivé podnety. Preto je potrebné vykonávať výcvik v kľudnejšom prostredí.
2.sťažovanie počiatočného výkonu podmieneného reflexu do návyku. Dochádza aj ku sťažovaniu podmienok tak, že k počiatočnému úkonu sa pridávajú sťažujúce úkony. V tomto štádiu nešťažujeme vonkajšie podmienky výcviku. Musíme dbať na presné rozlišovanie používaných rozkazov a všetky chybné úkony musíme včas tlmiť použitím mechanického podnetu a úkony vykonané správne odmeniť pochvalou.
3.je upevnenie zložitého úkonu v rôzne sťažených vonkajších podmienok. Je to potrebné preto, aby sme u psa dosiahli naprostú poslušnosť pri vypracovaní návykov až do dokonalosti za spolupôsobenia rôznych rušivých okolitých podnetov a prispôsobovali tak psa podmienkam jeho použitia pri výkone.
Návyk ako dynamický stereotyp: Ak sa opakuje sled podmienených podnetov viackrát, vždy v rovnakom poradí a časových intervaloch, vzniká spojovanie týchto podnetov do harmonického celku a na nich odpovedá reťazová reakcia podmienených reflexov (aportovanie,prieskum terénu a pod.). Tento proces nazývame dynamickým stereotypom.
Činitele zaisťujúce poslušnosť psa pri výcviku: Základnou úlohou cvičiteľa pri výcviku nie je len vypracovať u psa podmienené reflexy ku splneniu rôznych úkonov na rozkaz alebo posunok, ale dosiahnúť naprostú poslušnosť aj pri ich plnení. Toto dosiahnem správnym používaním prinútenia, povzbudenia a zákazu.
Prinútenie: Je to súhrn vplyvov cvičiteľa donucujúcich psa vykonať určitý úkon a v prípade, že ho pes nesplnil používame nepodmienené podnety. Okrem toho môžeme použiť rozkazy vo výhražnej intonácii a musíme ich spojiť s nepodmienenými podnetmi, aby sa ich význam nezoslabil.
Povzbudenie: Slúži k upevneniu návykov psa a ku zvýšeniu záujmu psa o prácu. Povzbudením rozumieme odmenu za vykonaný cvik, pochúťku, pohladenie, pochvalu, umožneniu voľného pohybu a pod. Pri dráždení a cvičení obranných návykov je pre psa uchopenie pomocníka väčšou odmenou ako samotná pochvala psovoda. Povzbudením nesmie psovod plytvať a odmenu dávame psovi len za správne vykonané úkony.
Zákaz: Zákazom ako činiteľom útlmu prerušujeme u psa nežiadúcu činnosť. Používame k tomu silnejší mechanický podnet, spojený zvukovým podnetom - povelom ,,FUJ !,,. Tento povel používame len vtedy, ak nie je vhodné použiť iný povel k prerušeniu nežiadúcej činnosti.
